Keď sneží v nás
…
Tichúčko padá sneh
Pokojne nečujne halí náš svet
Z šíreho neba navôkol
Poslovia ticha prídu k nám napokon
Nech v spomienke pripomenieme si zas
Že nespáli nás žiaden mráz
Že večné ticho a priestor rozsiahly
Je stav nášho bytia, čo do vienka sme dostali
A prístup doň si otvárame
Keď výstup z mysle zažívame
A na dlani nám vločka roztaje
Aby pripomenula alchymistické taje
Že všetko večné je len tu a teraz
A realita je len zrkadlový odraz
Tak prestáva existovať čas
Keď žijeme z prítomnosti v nás
…